reklama

V čase krízy potrebujeme adekvátne komunikovať sociálne normy

Vláda obmedzila slobodu pohybu počas veľkonočných sviatkov, čo mnohí môžu považovať za zásah do svojich práv, a hľadať spôsoby ako obmedzenie obísť. Ako treba komunikovať o normách, aby ich ľudia dodržiavali?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Reakcie obyvateľov rôznych európskych štátov na karanténne opatrenia spojené so šírením koronavírusu ukázali, že miera rešpektovania pravidiel spojených s obmedzením pohybu a dodržiavaním sociálnej vzdialenosti sa líši od krajiny ku krajine. Slováci a Slovenky, napriek pomerne priaznivému vývoju epidemiologickej situácie, rýchlo prispôsobili svoje správanie a začali sa správať v súlade s pokynmi vlády a odborníkov tak, aby čo najviac obmedzili riziko šírenia nákazy.

Nosenie rúška ako nová norma

Napríklad v prieskume, ktorý uskutočnili MNFORCE, Seesame, SÚ SAV a ÚVSK SAV koncom marca 2020 na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov, takmer 90 % respondentov uviedlo, že mimo domácnosti vždy nosí na tvári rúško. Takmer polovica ľudí obmedzila spoločenské kontakty s inými ľuďmi a s rodinou. Obe preventívne opatrenia robili častejšie tí, ktorí sa epidémiou koronavírusu cítili ohrození. Podobné výsledky ukázali aj ďalšie prieskumy. Nosenie rúšok teda možno považovať za nástroj, akým sa ľudia usilujú nastoliť kontrolu nad neviditeľným vírusom a nepredvídateľnou novou situáciu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z nosenia rúška sa na Slovensku rýchlo stala nová norma. Fotografie prezidentky Zuzany Čaputovej a novovymenovanej vlády v rúškach obleteli svet. S cieľom znížiť riziko šírenia nákazy sa však vláda rozhodla obmedziť aj slobodu pohybu počas veľkonočných sviatkov, čo mnohí z nás môžu považovať za zásah do svojich práv, a hľadať rôzne spôsoby ako obmedzenie obísť. Ako teda máme komunikovať o normách, aby boli ľudia motivovaní dodržiavať ich?

Ako sociálne normy ovplyvňujú naše správanie

V psychológii existuje dlhá tradícia skúmania toho, ako sociálne normy ovplyvňujú našu motiváciu správať sa určitým spôsobom. Rozlišujeme medzi tzv. preskriptívnymi a deskriptívnymi sociálnymi normami. Preskriptívne normy predpisujú, ako by sme sa mali správať v danej situácii (mali by sme nosiť rúško, aby sme chránili seba aj iných), zatiaľ čo deskriptívne normy nás informujú o tom, ako sa správa väčšina ľudí okolo nás (väčšina ľudí nosí rúško).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Oba typy noriem motivujú ľudí k želanému správaniu, avšak inak. Preskriptívne normy sú založené na prijatí alebo odmietnutí nášho správania spoločnosťou, obsahujú priame návody na správanie. Deskriptívne normy pôsobia ako mentálna skratka: keď vidíme, že väčšina ľudí okolo nás sa správa určitým spôsobom, automaticky predpokladáme, že dané správanie má zmysel a začneme ho napodobňovať. Výskumy ukazujú, že ľudia sa často riadia skôr deskriptívnymi normami. Napríklad, keď výskumníci v USA umiestnili pri vstupe do národného parku tabuľu, ktorá informovala, že množstvo návštevníkov ohrozuje park tým, že kradnú drevo, krádeží bolo oveľa viac než keď pri vstupe umiestnili tabuľu, ktorá priamo vyzývala ľudí, aby drevo nekradli. Tým, že v prvom prípade krádeže výskumníci prezentovali ako časté, toto nežiaduce správanie nechtiac povzbudili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako súvisia sociálne normy s komunikovaním o koronavíruse?

Spoločenské zmeny, ktoré prežívame v dôsledku pandémie, prinášajú nepredvídané zmeny aj v deskriptívnych aj v preskriptívnych normách. Správanie, ktoré sme ešte včera považovali za žiaduce a pozitívne – ako navštevovať svojich starých rodičov a tráviť s nimi čas napríklad počas veľkonočných sviatkov –, sa zo dňa na deň stalo nežiaducim a je dokonca prezentované ako život ohrozujúce.

Napríklad po vyhlásení stavu núdze médiá prinášali obrazy prázdnych regálov v obchodoch a informovali o tom, že množstvo Slovákov sa zásobuje trvanlivými potravinami, čo bolo negatívne prezentované ako panika. Verejnosť tak bola vystavená protichodným normám. Na jednej strane vieme, že by sme nemali priveľa nakupovať, pretože potom nezostane dosť pre ostatných, avšak pozorované správanie iných ľudí nás môže motivovať k presnému opaku. Mnohí ľudia sa totiž mohli domnievať, že v dôsledku správania iných reálne môže hroziť nedostatok potravín, a preto považovali za racionálne kúpiť aspoň kilo múky či balík špagiet navyše. Podobne, keď nám fotografie preplnenej bratislavskej hrádze ukazujú, že mnohí Bratislavčania nepovažujú výlet na miesta s vysokou koncentráciou ľudí za zvýšené riziko, povieme si, že ani my by sme nemali zbytočne podliehať panike a ukrátiť sa o nevinnú jarnú prechádzku popri Dunaji.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak sa teda naša pozornosť upriami na v danej situácii nežiaduce, ale zároveň časté správanie ľudí okolo nás (deskriptívna norma), môže to viesť k tomu, že namiesto toho, aby sme sa začali správať žiaducim spôsobom, budeme napodobňovať správanie väčšiny.

Ako teda komunikovať s tými, ktorí normy porušujú?

● Jasne povedzte ľuďom, čo by mali a nemali robiť a prečo (preskriptívne normy).

● Upriamte pozornosť na žiaduce správanie (napr. mali by sme počas Veľkej noci zostať doma) a nie na to, čo by sme nemali robiť (napr. nemali by sme navštevovať starých rodičov).

● Ak ľudia vo vašom okolí nedodržiavajú pravidlá, vyzdvihnite pozitívne príklady tých, čo ich dodržiavajú (žiaduce deskriptívne normy).

● Neupozorňujte príliš na časté, ale nežiaduce správanie (nežiaduce deskriptívne normy).

● Nekomunikujte nejednoznačné a zmiešané posolstvá (nemiešajte pozitívne príklady s negatívnymi).

● Ideálne je komunikovať oba typy noriem naraz, napr. “Väčšina ľudí je zodpovedných, obmedzili fyzické kontakty a nosia rúško mimo svojho bydliska. Všetci by sme sa mali správať zodpovedne k najzraniteľnejším z nás.”

Barbara Lášticová, Xenia-Daniela Poslon

Zdroje:

Cialdini, R. B. (2003). Crafting normative messages to protect the environment. Current Directions in Psychological Science, 12(4), 105–109.

Cialdini, R. B. (2007). Descriptive social norms as underappreciated sources of social control. Psychometrika, 72(2), 263–268.

Spencer-Oatey, H., Hinton, P., Lefringhausen, K. & Spencer, D. (2020).Can social norm theory help to change behaviour around Covid-19? Expert comment.https://warwick.ac.uk/newsandevents/expertcomment/can_social_norm

Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV

Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Vykonávame najmä základný interdisciplinárny výskum, zameraný na komplexné vzťahy medzi sociálnymi, kultúrnymi a psychologickými aspektmi ľudského bytia. Zameriavame sa na analýzu spoločenských, politických, medzigeneračných, mediálnych a intímnych diskurzov – sociálna komunikácia je tak predmetom nášho výskumu, ako aj jeho metodologickým rámcom. Viac informácii o nás najdete na webe http://www.kvsbk.sav.sk/ Alebo nás môžte sledovať na Facebooku: https://www.facebook.com/UVSKSAV/ Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu