Obavy z koronavírusu sú po mesiaci nižšie

Autor: Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV | 29.4.2020 o 6:25 | (upravené 29.4.2020 o 7:30) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  338x

S mesačným odstupom zmapovali vedeckí pracovníci SAV a analytici spoločností MNFORCE a Seesame aktuálnu situáciu na Slovensku v súvislosti s koronavírusom.

Podiel ľudí, ktorí sa epidémiou cítia ohrození medzimesačne mierne klesol. Vďaka spolupráci s tímom Austria Corona Panel Project, porovnali slovenskí výskumníci aprílové výsledky s obdobným výskumom v Rakúsku. Výsledkom je, že ľudia na Slovensku deklarujú silnejší pocit ohrozenia zdravia aj ekonomickej situácie, než respondenti v Rakúsku.

Sériu výskumov „Ako sa máte, Slovensko?“ iniciovala prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Partneri projektu spoločne hľadajú odpovede na otázky, ako sa do života ľudí premietajú karanténne opatrenia. Ide o v poradí druhý reprezentatívny prieskum zrealizovaný na online paneli respondentov. Prostredníctvom spolupráce s tímom Austria Corona Panel Project, môžu byť výsledky druhej vlny porovnávané s obdobným výskumom v Rakúsku.

Takéto výskumy nastavujú našej spoločnosti dôležité zrkadlo. Ukazujú, ako ľudia prežívajú epidémiu a pomáhajú pri nastavovaní verejných politík. Z postojov ľudí je napríklad zrejmé, že ohrozenie epidémiou berú výrazne vážnejšie ako naši rakúski susedia. Dá sa predpokladať, že dobre vysvetlené odporúčania budú mať na správanie obyvateľov podobný efekt ako príkazy a zákazy,“ približuje Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

Napriek obavám z recesie môžu organizácie, firmy aj štát vyjsť z koronakrízy s posilnenou reputáciou. Závisí to od toho, či a ako sa rozhodnú komunikovať. Zisťovanie toho, čo ľudia v tejto situácii očakávajú, je dôležitým predpokladom dobrého zvládnutia vývoja počas aj po karanténe,“ hovorí Michaela Benedigová zo Seesame.

„V čase krízy, keď sa veci, vrátane opatrení a nariadení vlády menia veľmi rýchlo, je dôležité vedieť, ako tieto zmeny vnímajú samotní ľudia, a čím sú ich pozitívne alebo negatívne postoje motivované. Štát a organizácie tak môžu lepšie nastaviť krízovú komunikáciu a komunikovať citlivejšie a cielenejšie na špecifické skupiny, ako sú napríklad seniori či ľudia, ktorí pravidelne dochádzajú za prácou zo a do zahraničia,“dopĺňa Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Prvé medzinárodné porovnanie

Vďaka spolupráci s rakúskym tímom výskumníkov okolo projektu Austrian Corona Panel Project sa aprílové výsledky výskumu Ako sa máte, Slovensko? dali porovnať s obdobným výskumom v Rakúsku.

Z porovnania vyplýva, že ľudia na Slovensku deklarujú výrazne silnejší pocit ohrozenia zdravia a ekonomickej situácie epidémiou koronavírusu ako respondenti v Rakúsku. Výraznejší rozdiel v obavách je pri odpovediach na vnímanie ohrozenia pre respondentov osobne. Pri otázke na obyvateľov Slovenska či Rakúska vo všeobecnosti sa pohľady odpovedajúcich líšia menej, ale aj tu sú deklarované obavy jasne vyššie v prípade slovenských respondentov.

Aké veľké ohrozenie predstavuje podľa vášho odhadu koronavírus pre zdravie vás osobne a obyvateľov Slovenska vo všeobecnosti?


Respondenti vo výskume Ako sa máte, Slovensko? častejšie odpovedali, že pre nich osobne predstavuje koronavírus zdravotné ohrozenie, ak boli starší, obávali sa o svoju prácu a ich domácnosť podľa ich vyjadrenia ťažšie vychádzala s príjmom. Odpovede na otázku o ohrození obyvateľov Slovenska vo všeobecnosti boli menej výrazne spojené s demografickými alebo socio-ekonomickými charakteristikami jednotlivca.

Aké veľké ohrozenie predstavuje podľa vášho odhadu koronavírus pre ekonomickú situáciu vás osobne a obyvateľov Slovenska vo všeobecnosti?

Pocit, že koronavírus ohrozuje ekonomickú situáciu respondenta osobne bol najsilnejšie prítomný u respondentov, ktorí pociťovali ohrozenie svojej pracovnej pozície, a deklarovali, že ich domácnosť vychádza s príjmom ťažšie. Odpovede o ohrození ekonomickej situácie vo všeobecnosti boli tiež spojené s obavami o pracovnú pozíciu (avšak menej výrazne ako pri osobných obavách) a výrazne viac túto obavu zdôrazňovali ženy.

Vysvetlenie odlišnosti medzi Rakúskom a Slovenskom pravdepodobne nebude v celkovej miere dôvery v zdravotníctvo, ako by sa mohlo zdať z výskumov, v ktorých hodnotia Rakúšania svoj zdravotný systém výrazne pozitívnejšie. V aktuálnom výskume mali v súvislosti s krízou spôsobenou šírením koronavírusu slovenskí respondenti dokonca o niečo vyššiu dôveru v zdravotníctvo ako respondenti v Rakúsku. Respondenti v Rakúsku, naopak, deklarovali o niečo vyššiu mieru dôvery vo vládu.

Zdá sa teda, že vysoká miera dodržiavania karantnénnych opatrení pri nižšom počet obetí a nakazených na Slovensku v porovnaní s Rakúskom nebola podmienená nižšou mierou dôvery v zdravotníctvo v krajine, ale skôr odlišným verejným diskurzom zdôrazňujúcim závažnosť situácie. Úlohu mohol zohrať aj vplyv zlej epidemiologickej situácie v Taliansku v čase prvých prípadov COVID-19 na Slovensku a tiež to, že prvý prípad nákazy bol práve z tejto krajiny,“ myslí si Miloslav Bahna.

„Je zaujímavé, že vnímané riziko ohrozenia zdravia na osobnej úrovni je vyššie na Slovensku než v Rakúsku, kde koronavírus bol podstate rozšírenejší. U nás bol však od začiatku politikmi a verejnými činiteľmi braný veľmi vážne, a opatrenia sa urobili veľmi rýchlo. To zvýšilo vnímanú závažnosť situácie zo strany ľudí. Vyššie vnímané ekonomické ohrozenie nie je prekvapením aj vzhľadom na odlišnú životnú úroveň u nás a v Rakúsku,“dopĺňa Barbara Lášticová.

 

Pohľad na koronakrízu na Slovensku v marci a v apríli: Obavy sa zmiernili, dodržiavanie opatrení trvá

Vďaka opakovaniu výskumu Ako sa máte, Slovensko? vieme vyhodnotiť aj to, ako sa zmenila celková miera obavy v čase realizácie prvej vlny výskumu a o mesiac neskôr. Toto porovnanie ukazuje, že podiel ľudí, ktorí sa epidémiou cítia byť ohrození mierne klesol.

Cítite sa byť ohrozený/á aktuálnou epidémiou koronavírusu? Epidémiou koronavírusu sa:

Na škále od 1 do 10, kde hodnota 1 znamená najväčšie ohrozenie sa priemerná hodnota zvýšila zo 4,5 na 5,0. Podiel ľudí, ktorí odpovedali tromi krajnými možnosťami vyjadrujúcimi najsilnejší pocit ohrozenia mierne klesol z 38,9% na 32,7%, podobne narástol podiel ľudí, ktorí sa cítia najmenej ohrození z 15,0% na 21,0%. Pocit ohrozenia vyjadrovali častejšie starší respondenti, tí, ktorí uviedli, že ich pracovná pozícia je ohrozená a respondenti, ktorí uviedli, že pre ich domácnosť je ťažké vyjsť s rozpočtom. Menej sa cítili ohrození ľudia, ktoré dôverovali slovenskému zdravotníctvu.

Napriek miernemu poklesu pocitu ohrozenia, respondenti aj v druhej vlne výskumu v apríli 2020 deklarovali naďalej vysokú mieru obmedzenia sociálnych kontaktov a nosenia rúšok či respirátorov. Povinnosť nosiť na verejnosti rúško bola zavedená práve v čase zberu dát z prvej vlny výskumu 25. marca 2020.
 

Obmedzili ste sociálny a spoločenský kontakt s inými ľuďmi a rodinou v súvislosti s epidémiou koronavírusu? Kontakt s ľuďmi mimo mojej domácnosti som obmedzil/a:

 

Marec 2020

Apríl 2020

úplne

47,2%

46,0%

čiastočne

48,3%

51,4%

vôbec nie

4,5%

2,6%


Keď sa pohybujete mimo vašej domácnosti, nosíte na tvári rúško prípadne respirátor?

 

Marec 2020

Apríl 2020

áno, vždy

88,7%

93,2%

niekedy

9,7%

6,0%

nie, nikdy

1,6%

0,8%

 

Poznámky 

Použité výskumy za Slovensko:
Ako sa máte, Slovensko?, Marec 2020, MNFORCE, Seesame, SÚ SAV a ÚVSK SAV, 24.- 26.3.2020, N=1 000
Ako sa máte, Slovensko?, Apríl 2020, MNFORCE, Seesame, SÚ SAV a ÚVSK SAV, 21.- 23.4.2020, N=1 000
Použité výskumy za Rakúsko:
Corona Onlinepanel, 3. vlna, 10.4. - 16.4.2020, N = 1 500

Použité výskumy sú reprezentatívne pre online populáciu Slovenska a Rakúska.

Vybrané dáta z prieskumov „Ako sa máte, Slovensko?“ budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti vSlovenskom archíve sociálnych dát(http://sasd.sav.sk).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kollár to len hrá, z vlády neodíde. Čo hovoria politológovia na koaličnú krízu

Kľúče z koaličnej krízy má podľa expertov premiér Matovič.

Stĺpček Jakuba Fila

Matovič si vybral zle. Premhráva svoj kapitál

Rozpad vlády pre diplom by bola veľká bizarnosť.


Už ste čítali?